Nie ze by som cakal uplne post-apo ale tak ci tak je podla mna velka sanca, ze by som si tym pohorsil a prebral sa v horsej dobe.
Dalsi problem vidim v tom, ze ten svet proste bude vyzerat inak a moze byt dost zlozite sa s tym vyrovnat. Predpokladam, ze by to mohol byt dost sok. Nehovoriac o tom, ze teraz ma clovek rodinu, znamych, … To po rozmrazeni uz mat nemusi (a keby aj ano, tak tou dobou uz to budu pravdepodobne ini ludia)
Zatial co pozitiva popravde nevidim. Okrem klasickeho “mam nevyliecitelnu chorobu a v buducnosti uz ju snad budu vediet liecit”. Kazdopadne beruc do uvahy vsetko co som spominal - asi by som do toho ani tak nesiel.